दृष्ट्वेमं स्वजनं कृष्ण युयुत्सुं समुपस्थितम् | सीदन्ति मम गात्राणि मुखं च परिशुष्यति ||२८||
dṛṣṭvemaṁ svajanaṁ kṛṣṇa yuyutsuṁ samupasthitam sīdanti mama gātrāṇi mukhaṁ ca pariśuṣyati
കൃഷ്ണാ, യുദ്ധം ചെയ്യാൻ ഒരുങ്ങിനിൽക്കുന്ന ഈ എൻ്റെ സ്വജനങ്ങളെ കണ്ടപ്പോൾ എൻ്റെ അവയവങ്ങൾ തളരുന്നു, മുഖം ഉണങ്ങുന്നു.
O Krishna, seeing my own kinsmen arrayed here, eager to fight, my limbs fail me and my mouth is parching.
അർജുനൻ്റെ മാനസിക സംഘർഷം ശാരീരിക ലക്ഷണങ്ങളായി പ്രകടമാകാൻ തുടങ്ങുന്നു. യുദ്ധം ചെയ്യേണ്ടത് സ്വന്തം ബന്ധുക്കളോടാണെന്ന് തിരിച്ചറിഞ്ഞപ്പോൾ അവൻ്റെ ശരീരം തളരുകയും വായ ഉണങ്ങുകയും ചെയ്യുന്നു. ആത്മീയമായ പ്രതിസന്ധികൾ ശരീരത്തെയും ബാധിക്കാമെന്ന് ഇത് സൂചിപ്പിക്കുന്നു.
Arjuna's breakdown begins physically — his body rebels before his mind does. "Sīdanti mama gātrāṇi" (my limbs are failing) and "mukhaṁ ca pariśuṣyati" (my mouth is drying up) are classic symptoms of extreme anxiety. The Gita acknowledges that spiritual crises manifest in the body first.